Zber 2015

Okrem množstva (v)hodných i nehodných rukopisov som sa rokom 2015 vyslovene pre-čítala. Esejí a literatúry faktu som čítala žalostne málo, nejakú históriu, psychológiu a investigatívu, a to je asi všetko. Niekedy na ne jednoducho nemám chuť a toto bol presne ten rok. Zato beletrii som dala celkom zabrať, tak tuhľa výber z tohtoročnej úrody:

Tourniera som čítala na začiatku roka, ale o ňom som už písala, tak len na pripomenutie: check him out. METEORY.

DVERE od Magdy Szabó je ten typ knihy, ktorú si prečítam ešte sedemkrát a vždy si poviem: Wow! Pri minimalistickej fabule Szabó vytvorila a veľmi proporčne vyskladala knihu, pri ktorej človeka z jej emocionálnej intenzity a dynamiky až mrazí. Mnohovrstevná veľkolepá jazda, o prejavoch lásky v nevyspytateľných trajektóriách, skrátka o vzťahu dvoch ľudí, ktorý autorka vypitvala tak precízne, že book hangover človeku ostane aj dobrých pár mesiacov.

Na Szabó fantasticky nadväzuje a mozaiku povojnového Maďarska čiastočne dopĺňa Szilárd Borbély románom VYDEDENCI, čo je vynikajúca, ale skrz-naskrz smutná kniha, ktorá priam fyzicky bolí. Smutnejšia o to, že ostane ako Borbélyho jediná, lebo v roku 2014 spáchal samovraždu.

V druhej polovici roka prišiel konečne na rad Jonathan Franzen so svojou SLOBODOU. S Franzenom sa do amerického románu, po všetkých postmoderných úletoch a experimentoch (vďaka aj za ne!), vrátilo tradičné rozprávačstvo (vďaka aj za to!). V SLOBODE na politickom a spoločenskom pozadí súčasnej Ameriky rozohráva vcelku banálne emocionálne drámy, a robí to sebaisto a zručne, až má človek pocit, že jeho postavy žijú hneď vo vedľajšom byte alebo priamo v posteli. Momentálne mám rozčítanú jeho ďalšiu knihu THE CORRECTIONS a je mi tak trochu ľúto, že ich nečítam v poradí, v akom boli napísané, lebo to panenské nadšenie nad objavením niečoho nového nie je reprodukovateľné.

READY PLAYER ONE od Ernesta Clinea je virtuálna dystopia, ktorú mohlo slovo „virtuálna“ vzhľadom na moje predpotopné technologické zručnosti celkom očakávane diskvalifikovať z ´To-read´ zoznamu, no nakoniec to bolo úplne naopak a knihu som zmastila za dva dni. Ústredný motív tvorí počítačová hra, ktorá s ohľadom na digitálnu budúcnosť, v ktorej sa príbeh odohráva, vytvára akýsi literárny fraktál, s množstvom odkazov na popkultúru 80. a 90.rokov, a celé to odsýpa jedna radosť. Dobrá správa je, že v 2016 vyjde kniha aj v slovenskom preklade a ďalšia dobrá správa je, že sa ju Spielberg podujal zrežírovať, na čo som teda ohromne zvedavá.

PRÍBEH O je výborný pornografický (to nie je oxymoron!), román v ktorom sa autorka s pseudonymom Pauline Réage pohrala s najcitlivejšou časťou ľudskej sebaúcty (Kam až človek dokáže zájsť pre lásku?), a celkom paradoxne pri tom obhájila koncept slobody. Nie je to samozrejme čítanie pre útlocitné povahy, ale jeho psychológia leží hlboko hlboko pod prvoplánovou deSadovskou snahou šokovať a metaforizovať triviálne skutočnosti. Ale o porne inokedy, sú predsa Vianoce.

Štúdia manželstva (aplikovateľné aj na akékoľvek dlhodobé partnerstvo) v Schrödingerových paralelných vesmíroch FATES AND FURIES od Lauren Groff je román, ktorý recenzenti s obľubou nazývajú „ambiciózny“. Úprimne, kvalita išla trochu dolu na úkor ambícií v podobe rozsiahlych mytologických referencií, no autorke odpúšťame, lebo aj bez nich je to skrátka dobrý román. Okrem toho je Mathilde jednou z najzaujímavejších literárnych postáv tohto roka, azda preto, že je tak autenticky nejednoznačná.

Za pick-of-the-year jednoznačne vyhlasujem útlu knižku z kategórie ´Milujeme onomatopoje´ s názvom KRTKO A ZVUKY OKOLO NÁS, ktorú som tento rok prečítala asi osemdesiatkrát. S hlavným hrdinom sa dá stotožniť prakticky od začiatku, lebo je to tvor zvedavý a všíma si veci a zvuky okolo seba, a okrem toho som vo svojom veku zistila, že píla robí pidli-pidli. Ja som doteraz ani netušila, že píla niečo robí.

Priatelia, v 2016 vám želám, nech vám rukami prejde množstvo dobrých kníh, a keď narazíte na niečo výnimočné, alebo ste už narazili a nechávate si to pre seba, pokojne sa podeľte a inšpirujte.